V poslednej dobe sa nesmierne často stretávam so škodlivou radou, ktorá znie: “ Počujem ako plače, je hladná, zvýšte jej dokrm „. Touto pomyselnou radou zneisťuje mamičky dokonca “ certifikovaná laktačná poradkyňa“ a to cez telefón. Konanie takýchto “ laktačných poradkýň“ ( nech už majú koľkokoľvek hviezdičiek na stránke Mamily za vzdelávanie), je hrubé porušenie princípov poradenstva, kvôli ktorému nás maminy vyhľadali a ktoré by sme mali chápať ako poslanie.
Pomôcť matke s dieťaťom, ktoré má plnú dávku umelého mlieka a dostať sa naspäť na dojčenie nie je jednoduchá záležitosť a často to nie je rovná cesta z bodu A do bodu B. Táto práca vyžaduje veľa skúseností, poznania, času, empatie, porozumenia, pochopenia na ceste, ktorá je kľukatá a na ktorej mamina stretne množstvo mýtov, ktoré ju zneisťujú a vháňajú neustále do „bezpečia“ dokrmu umelým mliekom. Pri každej mamine je tá cesta iná, je nastavená individuálne, podľa jej životnej situácie, zážitkov, ktoré má za sebou, jednoducho prístup nesmie byť všeobecný a každodenne musí byť proces spolu s poradcom znova posúdený a nastavený podľa momentálnej situácie.
Chápem strach, ktorý môžu prežívať maminy. Nevedia posúdiť, ktorý plač znamená hlad, nevedia, čo s radami okolia, ktoré sú často škodlivé, mylné, postavené na rutine zdravotníckeho prístupu z rokov, kedy sa nedojčilo. Nevedia, či dieťaťu neškodia. To všetko viem pochopiť. Nepochopím ale, keď tento istý strach prežíva “ laktačná poradkyňa“ a pod maskou svojho sebavedomia navrhne, dokonca presviedča mamu o nutnosti dokrmu bez toho, aby posúdila ostatné parametre prospievania dieťatka. Pýtam sa, načo vyhľadať takúto poradkyňu. To naozaj stačí ísť do najbližšieho supermarketu, kúpiť krabicu s umelým mliekom, prečítať si návod a podať fľašu.
Preto vám chcem, milé nové maminy, povedať. Nikdy nedôverujte človeku, ktorý vám radí pridať umelé mlieko bez toho, aby posúdil, ako dieťa vylučuje, aké má plienočky, ako pije nielen v tej chvíli, keď je pri vás, ale aj počas rôznych fáz dňa. Nedôverujte človeku, ktorý posudzuje situáciu len na základe plaču a ten sa mu zdá „od hladu“, dokonca po telefóne. Nedôverujte človeku, ktorému stačí vidieť vás raz, alebo 2 krát, nevedie vás bezpečne pomaly z dokrmu dole, len vám už jednoducho nevenuje čas. Takýto človek vám nikdy nepomôže s dojčením. Pomôže vám uľaviť svedomiu, že u vás to nešlo a keď to povie laktačná poradkyňa, tak tomu na chvíľu aj môžete uveriť. Táto pani to ale hovorí väčšine mamičiek. Smola je, že sa v tej chvíli nestretnú a každá z nich si myslí, že je tá výnimka, ktorej sa dojčiť nepodarí. Aké je to potom rozčarovanie, keď s trpezlivosťou tento stav zmeníte a dieťa sa dojčí, koľko len chce.
Plnohodnotný návrat dieťaťa na prsník vyžaduje trpezlivosť, čas, podporu, vieru v seba, vo svoje telo a vo svoje schopnosti. Vy, maminy, si túto podporu zaslúžite. Vyhľadajte ľudí, ktorí vám toto všetko poskytnú. Ten správny človek vám nikdy nepovie, že „to nejde“. Ak vám to niekto povie, nie je to pre vás ten správny človek. Nevzdávajte sa tak ľahko na ceste k spojeniu so svojim dieťaťom. Ono vás potrebuje tak, ako už vás nikto nikdy potrebovať nebude. Je o čo bojovať.